2 PozorujemeSkôr,
ako sa staneme skutočným pozorovateľom, musíme si
osvojiť určité základné techniky pozorovania. Mali
by sme vedieť, ako vyhľadávať objekty pomocou
ďalekohľadu a následne ich vedieť zapísať, či
nakresliť (kap. 2.1) a ako určiť jasnosť stelárnych
(kap. 2.2) či difúznych (kap. 2.3) objektov. 2.1 Hľadáme, zapisujeme, kreslíme2.1.1 Hľadáme objekt ďalekohľadomNajprv si v atlase nájdeme polohu objektu, ktorý plánujeme pozorovať (prípadne si jeho polohu do atlasu zaznačíme). Začnime jasnejšími objektami a jednoduchšími mapami hviezdnej oblohy. Zapamätajme si súhvezdie, v akom sa objekt nachádza. Zaostríme si ďalekohľad na nejakej jasnej hviezde a nasmerujeme ho na jasnú hviezdičku, ktorá sa nachádza v blízkosti objektu a postupne, podľa porovnávania hviezd v atlase a v ďalekohľade, posúvame ďalekohľad smerom k objektu. Je potrebné si uvedomiť, že ďalekohľadom na oblohe vidíme iba malý kruh, závislý od zväčšenia ďalekohľadu. Zároveň niektoré ďalekohľady prevracajú obraz, čím je vyhľadávanie náročnejšie. 2.1.2 ZapisujemeDo pozorovacieho denníka
napíšeme dátum (píšeme ho v tvare zlomku noci na
deň, napr.: 28/29.10.2001), pozorovacie miesto, mhv,
použitý ďalekohľad (príp. jeho zväčšenie),
súhvezdie, v ktorom sa objekt nachádza, čas
pozorovania a názov objektu (označenie). Potom slovami
opíšeme to, čo vidíme. Opíšeme, ako objekt vyzerá,
či je dobre viditeľný alebo nie, ako dlho sme ho
hľadali a pod. Ak objekt nevidíme, zapíšeme si to
tiež. Je dôležité písať to, čo vidíme a nie to,
čo si myslíme, že máme vidieť. Nikdy by sme sa
nemali dať ovplyvniť inými pozorovateľmi alebo oni
ovplyvniť nami! 2.1.3 KreslímeAk si
objekt, ktorý pozorujeme, chceme zvečniť, môžeme si
urobiť nákres. Kreslíme na čistý biely papier.
Môžeme kresliť aj na výkres, z ktorého dodatočne
kresbu vystrihneme a nalepíme do pozorovacieho denníka.
Najprv si naznačíme miesto na kresbe, kde sa bude
objekt nachádzať. Potom dôkladne zakreslíme hviezdne
okolie. 2.2 Odhadujeme hviezdnu veľkosť stelárnych objektovČastou súčasťou pozorovania
astronómov - amatérov je odhadovanie hviezdnej
veľkosti hviezd a iných stelárnych (bodových)
objektov. Pre tento účel je veľmi vhodná Hollanova,
resp. rozšírená Argelanderova metóda (Hollan,
1990). Táto metóda spočíva
v porovnávaní jasnosti bodového objektu (ktorého
jasnosť chceme určiť) s hviezdami, ktorých hviezdnu
veľkosť poznáme (tzv. porovnávačky).
Hviezdne veľkosti porovnávačiek môžeme určiť buď
z mapky okolia alebo z nejakého katalógu. Treba si dať
pozor na to, aby sme si ako porovnávacie hviezdy
nevybrali premenné hviezdy alebo spektrálne červené
hviezdy (hviezdy, ktoré žiaria najmä v červenej
oblasti spektra). Obr. 2.1 – Odhadujeme jasnosť k
0 m - hviezdy „k“ a „m“ majú rovnakú
jasnosť. Nedá sa určiť, ktorá z nich je jasnejšia. Podľa
vyššie uvedenej tabuľky porovnávame jasnosti
porovnávačiek s pozorovaným objektom. Jasnejšiu
hviezdu píšeme na ľavú stranu od čísla, slabšiu na
pravú stranu. Napríklad zápis „a 3 X“
znamená - porovnávačka „a“ sa takmer vždy zdá
byť jasnejšia ako objekt X. Zápis „X 1 d“
znamená - na prvý pohľad je jasnosť objektu X a
porovnávačky „a“ rovnaká, ale chvíľami sa objekt
X zdá byť jasnejším. a 3 X 2.2.1 Určujeme hviezdnu veľkosť z odhadovAko sme už spomínali, na určenie hviezdnej veľkosti objektu potrebujeme hviezdne veľkosti porovnávačiek. Ostaneme pri našom objekte X (kap. 2.2) a nájdeme si hviezdne veľkosti porovnávačiek. Nech : Potom si
nakreslíme graf (najlepšie na milimetrový papier). Na
x-ovú os nanesieme hviezdnu veľkosť (1cm=0,1mag), na
y-ovú os nanesieme Argelanderove stupne (Obr. 2.2). Obr. 2.2 – Graf na spracovanie odhadov Obr. 2.3 – Grafické spracovanie odhadov
V bode, kde priamka pretla x-ovú os, odčítame
magnitúdu. A to je naša hľadaná hviezdna veľkosť
objektu. V našom prípade hviezdna veľkosť objektu X
je 4,7 mag. Jasnosť, ktorú sme takto odčítali nie je
úplne presná, je zaťažená chybou. Dvoma
čiarkovanými priamkami, rovnobežnými s vyznačenou
priamkou, si ohraničíme všetky body nášho grafu (Obr.
2.3). Vzdialenosť priesečníkov týchto
rovnobežiek s x-ovou osou vydelíme dvoma a dostaneme
chybu určenia hviezdnej veľkosti objektu. V našom
prípade je chyba l/2=(0,14 mag)/2=0,07 mag. V
našom prípade: Výslednú hviezdnu veľkosť určíme zo vzťahu , kde n je počet odhadov, magi jasnosť jednotlivých porovnávačiek, Si hodnoty odhadov. Pre názornosť si urobíme výpočet hviezdnej veľkosti nášho objektu X: n = 6 m = 4,70 mag 2.2.2 Ďalšie metódyNa
určenie hviezdnej veľkosti bodových objektov poznáme
okrem rozšírenej Argelanderovej (Hollanovej)
(kap. 2.2.1) metódy aj iné metódy - Argelanderova,
Pogsonova. Tieto metódy sú časovo menej náročné,
ale sú o niečo menej presné ako Hollanova metóda. m = a + (b-1)/(S1+S2) . S1 , kde
a,b sú hodnoty hviezdnej veľkosti porovnávačiek a S1,
S2 hodnoty v Argelanderových stupňoch (S1
pre „a“, S2 pre „b“). Pogsonova metóda je obdobná Argelanderovej metóde. Ako odhadové stupne nepoužívame hodnoty Argelanderových stupňov, ale 1 odhadový stupeň zodpovedá 0,1 mag. Je to o niečo ťažšie, lebo si musíme vždy uvedomovať, aká je zmena hviezdnej veľkosti o 0,1 mag. Odhadovanie a výpočet je ďalej rovnaký ako pri Argelanderovej metóde. 2.3 Odhadujeme hviezdnu veľkosť difúznych objektovRozšírenú Argelanderovu metódu (kap. 2.2) nemôžeme použiť pri odhadovaní hviezdnej veľkosti difúznych (hmlistých) objektov (galaxie, guľové hviezdokopy, kométy a pod.). Nedokážeme porovnať jasnosť hmlistého obláčika s bodovou hviezdou. Na určovanie hviezdnej veľkosti difúznych objektov bolo vyvinutých niekoľko metód a to Bobrovnikoffova, Sidgwickova, Beyerova, Morrisova a Hollanova metóda. Poslednou metódou sa budeme zaoberať podrobnejšie (v kapitole 2.3.5), o prvých štyroch metódach iba stručne. Všetky spočívajú v tom, že porovnávame jasnosť difúzneho objektu s porovnávacími hviezdami. 2.3.1 Bobrovnikoffova metódaĎalekohľad si musíme rozostriť až natoľko, aby obraz porovnávacej hviezdy a difúzneho objektu mali podobný uhlový rozmer. Potom klasickým spôsobom pomocou otvorenej Argelanderovej metódy (kap. 2.2) porovnávame jasnosti týchto objektov. Ďalej postupujeme (aj pri spracovaní) ako pri otvorenej Argelanderovej metóde. Nevýhodou tejto metódy je nepresnosť v definovaní "podobný uhlový rozmer", čo umožňuje veľkú škálu rozostrenia. 2.3.2 Sidgwickova metódaZapamätáme si stredný jas a uhlový priemer zaostreného obrazu difúzneho objektu. Potom ďalekohľad rozostríme tak, aby uhlový priemer rozostrenej hviezdy bol rovnaký so zapamätaným uhlovým priemerom objektu. Teraz porovnáme jasnosť rozostrenej hviezdy so zapamätanou jasnosťou difúzneho objektu. Táto metóda je dosť obtiažna, pretože si iba ťažko dokážeme zapamätať stredný jas objektu. Mohla by sa použiť pre rovnomerne difúzne objekty, kde jasnosť hmlistého obláčika je v každom bode rovnaká (niektoré otvorené hviezdokopy a galaxie). 2.3.3 Beyerova metódaPorovnávacie hviezdy a difúzny objekt postupne rozostrujeme dovtedy, pokiaľ ich rozostrené obrazy nesplynú s pozadím oblohy. Podľa toho, pri akom rozostrení dôjde (odčítame na stupnici výsuvu okuláru) k zániku difúzneho objektu a rôznych porovnávačiek, určíme interpoláciou hviezdnu veľkosť. Táto metóda je založená na správnej myšlienke, ale nevýhodou je to, že nedosahuje veľkú presnosť. Problém je v tom, že nedokážeme presne odhadnúť, kedy objekt splynie s pozadím. 2.3.4 Morrisova metódaĎalekohľad rozostríme tak, aby obraz difúzneho objektu mal rovnakú jasnosť na celej ploche. Zapamätáme si jeho jasnosť a uhlový priemer. Rozostríme porovnávaciu hviezdu na rovnaký uhlový priemer a porovnáme jej jasnosť so zapamätanou jasnosťou rozostreného objektu. Problém tejto metódy spočíva v tom, že nedosiahneme to, aby bol jas po celom obraze komy rovnaký. Naviac porovnávame jas hviezdy so zapamätanou hodnotou, čo znižuje presnosť pozorovania. 2.3.5 Hollanova metódaV
roku 1989 Jan Hollan navrhol metódu určovania
vizuálnej hviezdnej veľkosti plošných objektov,
ktorá je síce zdĺhavá, ale skúsení pozorovatelia
môžu prostredníctvom nej dosiahnuť veľmi veľkú
presnosť. Nebudeme sa teraz zaoberať myšlienkou a
princípom tejto metódy a pôjdeme rovno k spôsobu
určovania hviezdnej veľkosti (Hollan, 1990). Z dôvodu
prehľadnosti budeme odteraz naďalej označovať
difúzny objekt, ktorého hviezdnu veľkosť určujeme,
ako objekt X.
SPRACOVANIE: V prvom rade musíme poznať hviezdne veľkosti našich hviezd. Nájdeme si ich v nejakom katalógu. Nech porovnávacie hviezdy nášho objektu X majú hviezdne veľkosti: a = 5.21
mag
Dotyčnica (hodnoty odhadov pri najväčších rozostreniach) ku krivke nám ukáže hľadanú jasnosť nášho objektu (objekt X má jasnosť 5,51 mag). Za chybu pozorovania považujeme najväčšiu z chýb odhadov, ktoré ležia na dotyčnici. V našom prípade sme pri zaostrení 12,7 určili hviezdnu veľkosť s chybou ±0,03 mag, potom celková výsledná hviezdna veľkosť objektu X je (5.51 ± 0.03) mag. Hollanova metóda určovania hviezdnej veľkosti plošných objektov nám dáva aj iné možnosti (napr. určiť z odhadov uhlový priemer objektu a pod.). Hodnota rozostrenia, kde sa stáva naša krivka vodorovná (v našom prípade asi 12.5) nepriamo určuje uhlový priemer objektu. Pozorovaný objekt má taký priemer, aký by mala hviezda pri rozostrení na rovnakú hodnotu. Závislosť uhlového priemeru od zaostrenia si môžete zistiť na rovnako jasných dvojhviezdach (e1,2Lyr, n1,2 Cas) (Obr. 2.5). Obr. 2.5 – Závislosť uhlového priemeru od rozostrenia Stručne sme opísali odhadovanie hviezdnej veľkosti difúznych objektov pomocou Hollanovej metódy. Pre úplne využitie všetkých možností, ktoré nám táto metóda núka, je potrebné zaoberať sa touto metódou oveľa podrobnejšie (je potrebné kalibrovať ďalekohľad a pod.). Ale aj naše stručné opísanie tejto metódy nám postačujúco poslúži pri určovaní hviezdnej veľkosti difúznych objektov, čo využijeme hlavne pri pozorovaní komét (kap. 3.2.3). Vážnym záujemcom odporúčame prečítať si príručky od Hollan (1990) a Pravec (1991). |
||||||||||||||||||||||||||
http://astro.begi.sk E-mail:astro[*at*] begi.sk | Peter Begeni, begi[*at*] begi.sk, http://www.begi.sk | |||||
|